Dva životné okamihy


      Na koniec leta a začiatok jesene roku 2016 nezabudnem do konca svojho života. V tomto období sa v mojom súkromnom ale aj kaprárskom živote stali dva veľmi významné okamihy. Zo súkromnej stránky išlo asi doposiaľ o najkrajší deň v mojom živote. Po takmer desiatich rokoch sme spečatili s mojou snúbenicou a teraz už manželkou Sandrou náš vzťah manželstvom. Bol to naozaj výnimočný deň a obom nám zostali a do konca života aj zostanú krásne spomienky. Pred svadbou som nemal veľa času sa venovať rybám či kaprom. Ten kto niekedy plánoval niečo také ako svadobný deň pre viac ako 100 svadobčanov tak vie, že to nie je záležitosť ani týždňa a ani mesiaca. Preto som sa po svadobnom ošiali veľmi tešil na chvíľky strávené pri vode. V októbri som mal naplánovanú ešte jednu dlhšiu výpravu, po ktorej už som vedel že sa k vode pravdepodobne nedostanem kvôli pracovným povinostiam. Celkovo neskoré leto a jeseň mám zo všetkých období asi najradšej. Vody sa pomaličky vyprázdňujú od menej ortodoxných rybárov a človek tak má viac priestoru na rozmýšľanie, relax a tak isto aj viacej priestoru na lov kapra. Asi by som klamal keby som povedal, že tak ako väčšiny rybárov aj mojím snom je a vždy bude chytať krásne, zdravé, staré ryby na miestnych vodách. Ono druhá strana mince je taká, že zákon a legislatíva zatiaľ nieje príliž naklonená nám športovým rybárom ale aj napriek tomu si myslím, že v našich vodách je stále dostatok krásnych trofejných rýb, ktoré určite stoja za tu námahu. Preto nielen ja ale určite každý rozumne zmýšlajúci rybár je rád že sa začiatkom roka 2017 začala vyvíjať aktivita, ktorá sa snaží o zavedenie hornej miery kapra na naších miestnych vodách čo by určite dopomohlo k ochrane trofejných rýb.
      Ale späť k mojej výprave. Od stredy 28. septembra do 2. októbra som si naplánoval päťdňovú výpravu na našu miestnu vodu, ktorú mám neďaleko domova. Podaril sa mi husársky kúsok a dostal som sa po viac ako dvoch rokoch na miesto z ktorého sa mi päť rokov dozadu podarilo uloviť môj doterajší osobák, ktorý činil 16,3 KG. Vždy ako prichádzam k tomuto jazeru tak si v hlave premietam ako sa ten večer odohrával a čo sa vtedy udialo. Hlavou sa mi preháňajú myšlienky, či sa niekedy ešte stretneme s mojim osobákom, či je vôbec ešte nažive a aké by to bolo neuveriteľné keby sa mi podarilo dostať na háčik jedného z miestnych mohykánov. Vedel som, že miesto, na ktoré som sa dostal sa každý rok javí ako jedno z najproduktívnejších na tomto jazere. Nieje jediné produktívne ale je jedno z najproduktívnejších a preto je práve tu vyvýjaný veľký tlak na ryby počas hlavnej sezóny. Toto miesto susedí s kľudnou časťou jazera a tak je pochopiteľné, že ryby pri dostatku potravy nemajú najmenší dôvod odtiaľ vychádzať. No nič, asi dve hodinky mi trvalo kým som sa povybaloval, našiel správne miesto pre hrazdy a nahodil oba prúty. Dve montáže, ktoré som používal som si samozrejme narobil aj do zásoby a taktiež aj pár PVA pančúch. V tom období som ešte stále len skúšal PVA, ktoré by malo ísť do predaja pod značkou UltimateCarp a taktiež som skúšal háčiky či stuženú šnúrku X-Factor. V dobe keď vychádza tento článok tak PVA produkty ako aj stuženka X-Factor sú už v predaji.
      Musím povedať že práve na takto zarastených a bahnitých revíroch si neviem predstaviť, že by som nahadzoval svoju montáž bez PVA. A aj vďaka tomu sa nasledujúce dni dialo to čo sa dialo. Ako som spomenul, jedna montáž bola z 25lb štuženej šnúrky X-Factor s háčikom Viper 2K o veľkosti 6 a druhá montáž bola čisto z fluorocarbónu vybavená totožným háčikom. Na tento druh wide gapového háčika som prešiel tento rok po odporúčaní kolegu zo spolku Mateja Liptáka. Boilies, ktoré som používal bolo o priemere 2x16mm potápavé, kde na jednu montáž som dával sladkú kombináciu a na druhú montáž som dával smradľavú kombináciu dvoch potápavých boilies. Na každej montáži som mal navlieknutú pva pančuchu, do ktorej som dával nadrvené boilies rovnakého druhu, halibutové minipeletky a method mix. Prvý večer bol skutočne symbolický a niesol sa v duchu pokojnej atmosféry. Prišla ma pozrieť moja manželka, spoločne sme si užívali to že sme konečne mali po svadobnom zhone
a užívali si pobyt v prírode. Okolo deviatej hodiny mi prišiel prvý záber. Večerné, nočné a ranné zábery sú na tejto vode naozaj časté a intenzívne. Ani sme sa nenazdali a Sandra mi pomohla podobrať môjho prvého kapríka výpravy a vlastne s odstupom času to bol prvý kapor, ktorého sme spoločne zdolali ako manželia. Kapor bol krásne sfarbený a jemne presahoval 11kg. Od môjho osobáku z pred piatich rokov som na tejto vode pochytal skutočne veľké množstvo kaprov a musím povedať, že naozaj krásnych kaprov, či už menších okolo 7 či 8 kilogramov tak aj väčších okolo 13,14 či 15 kilogramov. Nikdy sa mi ale nepodarilo presiahnuť magických 16,3KG. Nič to prvého kapra sme pofotili natočili a následne pustili späť tam kam patrí. Po celom dni som trošku v nohách pociťoval únavu a tak mi netrvalo vôbec dlho a ponoril som sa do svojich kaprárskych snov. Nespomínam si presný čas ale bolo určite niečo po polnoci a ja som zaznamenal ďalší záber. Bol to jemnučký padáčik, dva tri pípance a nič. Bol som taký unavený, že som nevládal to ísť ani skontrolovať. Nechal som to tak až do rána kedy ma na pravý prut zobudil okolo siedmej hodiny krásny tmavý šupináč s váhou okolo 10,5KG. Nato že som mal svoje montáže vo vode niečo cez 12 hodín tak to bolo super.
      Na rybách bolo vidieť že sa začínajú zásobiť na zimu a pekne priberať na váhe. Samozrejme aj druhého kapra som po zvážení a zdokumentovaní poslal naspäť do svojho živlu. Pomaličky sa schylovalu k obedu a zábery ustáli. Priebežne som si miesto dokrmoval kobrou pár guličkami. Cez deň sa mi stáva pravidlom, že fotoaparát je stále viac a viac vyťaženejší a tak som si obehal okolie a spravil zopár záberov. Druhú noc som mal dva zábery asi v štvorhodinovom odstupe. Obe ryby sa mi nepodarilo dostať kvôli príbrežným leknám kde jednoznačne hľadali úkryt a útočisko v boji so mnou a mojím prutom. Pri pohľade ako ranný opar hladil hladinu jazera som jednoznačne zhodnotil, že druhú noc mi to ryby natreli a to doslova. Tak ako aj prvý deň tak ani teraz som nedúfal v záber no opak bol pravdou počas dňa som dostal záber asi okolo 14tej hodiny no bol to kapor jeden z tých menších tak som mu zaželal do novej sezóny pár kilogramov navyše a pustil som ho. V piatok večer bolo cítiť zaujímavú atmosféru. Ani som si neuvedomil že vlastne včera bola posledná nonstopka na našich miestnych vodách a že o 00:00 budem musieť pruty na štyri hodiny vybrať z vody. Podvečer toho dňa ako predzvesť toho čo nasledovalo ráno prišiel razantný záber. Po takmer 15 minutách zdolávania kapor opäť zašiel za lekno. Neváhal som ani sekundu a keďže na moje šťastie zašiel k bližšiemu leknu tak som si nasadil prsačky a išiel som si doslova pre neho. S prutom v ruke a podberákom na hlave som prišiel až nad lekno a po pár minutách som podobral krásneho 13KG kapríka. Opäť zopár záberov do videa, fotografia, ošetril som mu poranenú ranku po háčiku a putoval naspäť do vody. Do polnoci už neprišiel žiaden záber čo bola fakt škoda pretože vo vzduchu to fakt bolo. Ono je trošku frustrujúce keď viete že ryby vám najviac berú v noci ale vy musíte rešpektovať zákon, ktorý mal byť už dávno zmenený či prinajlepšom upravený o zopár noviel. Nič mi nezostávalo a tak som o polnoci vybral montáže oprel o bivak pruty a išiel som si ľahnúť aspoň na štyri hodinky. Tie ubehli neskutočne rýchlo a ja som stal opäť pri hrazdách a rozospatý po tme nahadzoval o štvrtej ráno pruty do vody. Siluetu stromov už poznám a smer, ktorým som mal hádzať mi bol známy ale tá vzdialenosť je vždy zradná.
      Po tom ako dopadla moja druhá montáž na hladinu kľudného jazera som si nastavil brzdu na navijáku, zavesil swinger a išiel som si ľahnuť. Ležal som, no nespal som. Listoval som si fotografie vo fotoaparáte a pozeral aké úlovky a momentky sa mi podarilo zachytiť. Neviem presne koľko bolo hodín no dostal som na ľavý prut jemnú jazdu. Vybehol som von a začal som zdolávať čakal som, že to bude klasická zdolávačka ako väčšina zdolávačiek na tomto jazere. 10-15min jedno dve lekná po ceste a podoberiem štandardnú rybu okolo 10kg. No lenže čo sa dialo ďalej tak som netušil ani v tom najkrajšom sne. Zdolávačka trvala určite cez pol hodinu, kapor bol najmenej štyrikrát v leknách no našťastie vždy vyšiel. Chvíľami som bol presvedčený o tom, že musí ísť o sumca. Finálna fáza zdolávačky bola tiež kúzelná, pretože vychádzalo pomaly slnko a začalo sa rozvidnievať. Na hladine bol tak ako každé ráno opar a môj kmeňový vlasec ním prechádzal ako nôž maslom. Keď som konečne podobral tohto kapra a pozrel sa na jeho nádherné mohutné telo tak som vedel, že bude atakovať môj osobák. Kapra som dal to vážiaceho saku a išiel som ho zvážiť. V tom momente som dostal záber aj na druhý prut. Zapol som vážiaci sak s kaprom položil som ho do vody a pozdvihol som aj druhý prut. Z cievky už bolo čo to odmotané a tak som sa snažil dostať kapra pred seba na hladinu asi po 15 minutách sa mi to podarilo a v podberáku som mal druhého kapra. Na pohľad som usúdil, že je menší ako ten prvý a tak som ho rýchlo odháčil, natočil pár záberov a pustil. Nohy sa mi klepali a ja som mal skutočne vysokú hladinu adrenalínu v krvi. Tipoval som tak 17 – 18kg no po tom ako som kapra vybral z vody a zavesil na váhu som skoro odpadol. Váha mi ukázala 22,35KG so sakom, čiže čistá váha kapra bola 21,55KG. Neuveriteľné, skutočne to bolo neuveriteľné ! Nesmierna radosť a zadosťučinenie mnou len tak prebehovali. Spravil som zopár fotografií dve rýchle videa a kapra som opatrne pustil späť vo vody! Po piatich rokoch kedy som sa s menšími prestávkami venoval tejto miestnej vode sa mi zliali do jednej sekundy a zrekapitulovalo sa mi všetko čo som tu za tie roky zažil.
      Po tom ako som ho pustil a znova nahodil pruty som si sadol na stoličku stískajúc v rukách šálku čaju a ešte dobrú chvíľu rozmýšľal nad tým čo sa práve stalo. Bola to moja prvá ryba presahujúca 20 kilogramov. Mal som pred sebou ešte skoro deň lovu no už mi prišiel len jeden dorastenec okolo siedmej hodiny v nedeľu ráno. Cieľ ktorý som si stanovil v roku 2011 sa mi konečne splnil a ja sa tento rok môžem posunúť o krok ďalej. Povenovať sa väčším vodám, či už na Slovensku, v Čechách alebo v zahraničí. Som nesmierne rád že sa mi v priebehu jedného mesiaca splnili dva sny. Svadba s najlepšou ženou na planéte a to po čom som túžil od okamihu kedy som prvý krát nahodil štuplík do vody, chytiť starého, zdravého kapra na miestnej domovskej vode. Každému kto môj článok dočítal do konca by som chcel poďakovať, že si na to našiel čas a zároveň by som chcel všetkým rozumným a športovým rybárom zaželať veľa zdravíčka, pretože bez toho by sa náš koníček, či životný štýl nedal vykonávať a tiež veľa krásnych zdolaných rýb v podložke a ešte viacej splnených snov a zážitkov.

S pozdravom UCB Adam Bubnič