Už dlhšiu dobu sme ja a môj dobrý kamarát Peter plánovali, že by sme mohli spoločne niekam  vyraziť a ponaháňať našich šupinatých krásavcov. Niekoľkokrát sme sa pokúšali zosúladiť náš voľný čas, no neúspešne. Slovo dalo slovo a konečne sa nám podarilo nájsť spoločné voľné chvíle. Dokonca takým spôsobom, že sme absolvovali dve štvordňové krátke výpravy za sebou v rozmedzí pätnástich dní. Prečo nie ? Konečne vypadnúť od klávesníc a monitorov a poriadne si užiť pár chvíľ a zážitkov pri vode. Začali sme postupne s prípravami. Termín sme mali stanovený na prelom mesiacov august a september  už sme len hľadali odpovede na pár ďalších otázok. Kam ? Ako ? A čo všetko budeme potrebovať ? Myslím si, že každý kto absolvuje ročne niekoľko kaprárskych výprav vie že fáza pripravovania môže byť častokrát kľúčom k tomu aby sme boli úspešný. Vybrali sme si revír na západnom Slovensku neďaleko Trnavy. Tento revír pomerne dosť dobre poznám a do toho dňa som si myslel že ma tam nemôže nič prekvapiť no ako uvidíte ďalej, prekvapil ma.

Plán B

Prípravy dokončené, všetky potrebné veci ako krmenie, boilies, bižutéria PVA systém sme mali nakúpené. Konečne vyrážame na prvú zo série dvoch kratších výprav. Každý kaprár určite pozná to chvenie v bruchu, nadšenie a nedočkavosť,  ktoré aj mňa sprevádzali celou cestou na naše miesto lovu. Po hodine sme dorazili na miesto, no správne by bolo dobré povedať že sme zapadli na miesto. Po výdatných dažďoch bola príjazdová cesta totálne premočená a nedalo sa dostať ďalej ako na prvé dve lovné miesta. Táto skutočnosť mi vôbec nevyhovovala,  pretože som sa chcel proste „zašiť“ niekam kde si budem môcť oddýchnuť v kľude zrelaxovať a vypnúť. Vedel som že na predných miestach sa mi to nepodarí. Asi po pol hodine sa nám podarilo autá vyhrabať a na pätníku točíme naše naložené autá aj s našimi krajšími polovičkami a ideme naspäť. Chcel by som len podotknúť, že vždy je dobré mať plán B. My sme ho mali tiež a tak sme zamierili na jeden krásny revír neďaleko našich domovov. Je to úsmevné ale asi 3 hodiny sme strávili v aute a aj tak sme nakoniec chytali neďaleko domova. Náš revír na ktorom sme skončili má asi 5ha a rozprestiera sa neďaleko povodia rieky Moravy. Nedá mi podotknúť,  že tento revír je naozaj krásny. Protiľahlí breh je obklopený lesom a vo vode sa nachádza veľké množstvo lekien,  ktoré boli v tom čase krásne rozkvitnuté. Tento revír poznáme dokonale,  pretože tam trávime pomerne dosť času každý rok. Je tu vyvíjaný veľmi veľký rybársky tlak a preto moju nedočkavosť vystriedali obavy o to, či vôbec bude jedno z niektorých produktívnych miest voľné. Po príchode sa mne aj mojej snúbenke rozžiaril úsmev na perách. Hovorím jej : „Super !“ Miesto, na ktoré sme si robili zálusk bolo voľné. Po príchode k vode už za tmy, rozbaľujeme byvaky, lehátka, stoličky no proste klasická vybalovačka. Partnerky nám pripravili večeru a my sme sa mohli už naplno preniesť do sveta kaprariny a naplno sa venovať lovu toho majestátneho tvora ktorý nám častokrát nedá spávať.

Milujem tie momenty

Na tejto vode platí, že menej je niekedy viac a viem že stačí cielene kŕmenie k montáži spoločne s kvalitne pripravenou PVA pančuchou a úspech sa skôr či neskôr dostaví.  S čelovkou pripravujem svoje montáže ktoré kvôli veľkému nánosu bahna robím o čosi dlhšie ako inokedy. Háčik Lion vel. 6 a nadväzcová šnúrka UltimateLINE mi mali dopomôcť k tomu aby prezentácia mojej nástrahy bola čo najviditeľnejšia  a aby ju kapre bez problémov našli. Jedna montáž na dno a jedna na „panáčka.“ Chcel som vyskúšať obe tieto varianty a podľa priebehu usúdiť čo bude úspešnejšie a čo budú kapre viac prijímať. Netrvalo to ani dvadsať minút a moje montáže ležali vo vode. Ako som už spomínal tak na tejto lokalite je pomerne dosť lekien a ja som sa rozhodol dve z nich vyskúšať. Konečne sme mali všetko pripravené z chuti sme sa všetci štyria najedli a nasávali atmosféru,  ktorá v ten moment panovala. Milujem tie momenty keď viem že všetko je tak ako má byť, keď nemusím na nič myslieť a robím len to čo skutočne milujem. Po pár minutách ma premohla únava z celého dňa a hľadal som najkratšiu cestu na lehátko. Po pravde v záber som veľmi neveril,  pretože viem ako to na tejto vode chodí ale tajne som dúfal že by sa to mohlo rozbehnúť hneď prvú noc. Ani neviem ako som zaspal a v strede sna ma zobudil nesmelý záber. Nebol to záber môj ale Peťov. Zdolal prvého krásneho zdravého kapra,  ktorý nebol nejak veľký ale potešilo nás,  že ryby sú tam kde sme ich chceli mať. Prehodili sme s nim pár fotografií,  jedno krátke video a spoločne sme sa s nim rozlúčili. Kobrou som si k „mojim“ leknám prihodil zopár boiliesov a opäť som zaľahol. Do rána sa nič zvláštne neudialo a mňa preberá zo spánku praskajúci olej na panvici. Raňajky boli v plnom prúde a ja som si pomaličky začal markrovať svoje lovné územie okolie lekien. Na jednom mojom lovnom mieste som markrom našiel krásnu tvrdú krmnú lavicu,  ktorá bola pravdepodobne krmným miestom. V duchu som si povedal: „toto by mohlo byť super.“ Neváhal som ani chvíľu a hodil som tam jednu svoju montáž s dvojicou 18 mm boiliesov a k tomu už od večera preboostrovanú PVAčku. Vedel som,  že to miesto mi určite musí dať kapra ale vedel som tiež že na tejto vode ide väčšinou ryba v noci a aj to po viac ako 24 hodinách. Sú to proste moje spísané skúsenosti a informácie,  ktoré som si za tie roky stačil všimnúť. Hold ale kaprarina nie je o nejakých pravidlách. Ja som za ten deň vytiahol z toho miesta štyroch kaprov v rozmedzí od 5kg do 9kg a Peťovi sa tiež rozbehlo jeho miesto a vytiahol ďalších dvoch kaprov. Bolo super vedieť,  že som našiel lovné miesto a zároveň som prelomil svoju dennú smolu na tomto jazere. Postupne som sa prechytával takouto sortou rýb no nebolo mi na tejto výprave asi súdené poťažkať si trošku objemnejšieho kapra. „Nevadí“ povedal som si, veď za týždeň sme tu opäť.

Také kaprárske „déjá vu“

Týždeň v práci utiekol ako voda a ja som mal také kaprárske „déjá vu.“ Rovnaký revír, rovnaké miesto a opäť s Peťom. Dokonca aj tie isté montáže som použil, jednoducho nebol dôvod aby som niečo menil, pretože ryby nám išli. Tentokrát sme k vode prišli za svetla. Počas týždňa som si bol toto miesto každý večer prikŕmiť vždy po pól kilograme boiliesov.  Montáže s preštrikovanými PVAčkami sme hádzali na tie isté miesta ako pred siedmimi dňami, moje samozrejme leteli tam kde som si prikrmoval vopred. Čas nám tak rýchlo utekal, veď to poznáte, na rybách je stále čo robiť. Prvá noc bola na spadnutie a obaja sme po výdatnej večeri zaľahli do byvakov. Po párhodinovom spánku ma budí krásna jazda až som si myslel že sa mi to zdá. Nebol to ale môj príposluch ale Peťov. Po takmer pätnásť minútovom súboji dostáva do podložky kapra okolo 8 kg. Super paráda, no moje lásky zostávali nemé. Do rána ďaleko a keď nič tak si aspoň oddýchnem, vravel som si. Cez deň sme boli úplne nemí vlastne tak ako sme boli zvyknutý okrem teda tej predchádzajúcej výpravy. Pravdu povediac mi to trošku aj vyhovovalo, spravil som pár pekných fotiek bol som sa prejsť pretože neďaleko chytal môj dobrý kamarát s ktorým som sa dlhšiu dobu nevidel. Natočil som pár pekných záber do videa, pripravil montáže, PVAčka proste som sa snažil nasávať tu atmosféru,  ktorá okolo mňa panovala a užiť si každý moment naplno. Druhá noc bola presne ako cez kopirák. Ja ako keby som ani nemal montáže vo vode a Peťovi ďalší kaprík tentokrát okolo 6 kg. Pár fotiek, pár sekúnd pred kamerou a šup s ním tam kam patrí.  Cez deň bolo opäť veľké teplo a ryby vôbec nespolupracovali. Skúšal som zig-rig, pop-up, na dno ale nepodarilo sa mi docieliť ani len jemný poťah. Prišli nás pozrieť dievčatá, dali sme si obed, pokecali a ani sme sa nenazdali a začalo sa stmievať.

Ľahol som si a v tom momente to prišlo

S Peťom sme prehodili na noc montáže za čerstvé, a do hlbokej noci sme sedeli a sledovali hladinu na ktorej sa krásne odrážal mesačný svit. Rozprávali sme si kto čo chytil, kde čo zažil, jednoducho klasický carp-talk. Obaja sme už boli dosť unavený tak sme sa rozhodli že zaľahneme. Ľahol som si na lehátko a v tom momente to prišlo. Padáčik a par krátkych poťahov. V prvom momente som ani neveril že to je môj prút. Netrvalo dlho a užíval som si súboj s krásnym lysáčikom. Nebol nejako veľký mal odhadom 7kg no potešil ma nadmieru. Super ! Povedal som si v duchu. Pár fotiek, záberov a rozlúčka pri mesačnom svite. Vymenil som montáž za čerstvú,  ktorá opäť letela na to isté miesto popri leknu. Zalahol som na lehátko s kamerou a kochal som sa krásnym úlovkom. Celé to trvalo asi hodinu a pól čo som rozmýšľal a preklikával sa medzi fotkami. Akonáhle som odložil fotoaparát tak sa mi rozozvučil signalizátor pod druhým prútom, z miesta z ktorého som záber za tieto dve krátke výpravy vôbec nemal. V prvom momente som si myslel,  že ide o kapra s podobnou váhovou kategóriou ako sme odchytávali doteraz. Po pár metroch,  ktoré mi doslova daroval, začal postupne ukazovať svoju silu. Snažil sa dostať do spletí lekien, na chvíľu sa mu to aj podarilo, no moja montáž s háčikom Viper 2000 držala stabilne a lekno povolilo. Adrenalín mi koloval v žilách a vôbec som nevnímal čas. V konečnom dôsledku myslím že to trvalo asi 20 minút kým sa mi podarilo zhliadnuť úlovok a na hladine sa mi zjavil krásny dlhý šupináč. Bol to príjemný pohľad vidieť ako zaparkoval v mojom podberáku s Peťovím prispením. „No tento bude mať možno aj 9 kg“ vravel. Moja vanička bola jedným razom naplnená,  pretože sa mi na nej natiahol kapor s mierami 94 cm a 13,1 kg. Bol som presvedčený,  že toto bol ten kapor kvôli ktorému som sem prišiel. Spoločne sme si zapózovali pred statívom a so slovami „plávaj kamoš a nezabudni sa ešte niekedy ukázať“ sme sa rozlúčili. Spoločne s Peťom sme chvíľku sedeli a debatovali. Dúfali sme, že by sa do rána mohla udiať ešte jedna poriadna akcia no nestalo sa tak. Nie som kaprár,  ktorý sa bezhlavo ženie za veľkými kaprami no vždy ma nejaký kapitálny úlovok veľmi poteší, no veď koho nie. Snažím sa vypnúť od každodenného zhonu a užiť si každú sekundu či prežiť momenty,  ktoré si zapamätám do konca život. Myslím si, že jedine vtedy ak sa na kaprarinu začneme pozerať z toho správneho uhla pohľadu si vieme naplno užiť krásy, ktoré nám tento koníček prináša.

Za UltimateCarp Community Adam Bubnič