Krok vpred no zároveň obrovská pocta

A opäť je tu jeseň! Neviem čím to je, asi vekom alebo rýchlim životný štýlom no zdá sa mi že pribúdajúcimi rokmi nám tá naša kaprárska sezóna plynie stále akosi rýchlejšie. Pred tým ako vám rozpoviem môj príbeh sa musíme vrátiť o par desiatok dní vzad. Neviem presný dátum no myslím že to bolo niekedy v júny kedy nastal pre mňa ale aj pre náš spolok UltimateCarp významný zlom. S chalanmi sme sa išli pozrieť na jedny kaprárske preteky na západnom slovensku a čo osud nechcel stretli sme tam veľmi sympatického a vždy usmiateho, dúfam že už teraz môžem povedať aj kamaráta, Miloša Švihoríka. Samozrejme sme sa predstavili spoznali a dalisa hneď do reči. Poznáte to kaprári majú vždy o čom debatovať. Chalani od nás zo spolku už Miloša poznali osobne skôr no ja som mal tú česť až teraz. Debatovali sme vymienali sme si názory, niečo som sa priučil niečo som už samozrejme poznal no musím povedať  že to bol veľmi zaujímavý a prínosný deň. Po všetkých tých debatách nám samozrejme vyhládlo tak sme skočili ku kamarátovi Adamovi do jeho neďalekej reštaurácie na nejaký ten obedík. Ak si to tak spätne vybavujem tak práve tam nastal ten zlom. Počas obeda prišiel Miloš s návrhom spojiť cesty spolku UltimateCarp s Karlom Niklom. Je nutné podotknúť  že väčšina z nás sme skutočne preferovali túto značku a guličky ako 3XL, Devill Krill, Gigantica či Extasy ani u jedného znás nechýbali. Z nášho pohladu sme vlastne spojili príjemné s užitočným a v sekunde bolo rozhodnute. Myslim že nie len my ako jednotlivci ale celý náš spolok UltimateCarp spravil touto ponúknutou šancou veľký krok vpred ! Chcel som aby to v tomto mojom článku odznelo pretože si myslím že ľudia ktorý sa o to zapríčinili si zaslúžia byť spomenutí.

Nikdy nepodceniť prípravu

Jeseň je nádherná, nieže by som iné obdobie nemal rád ale práve jeseň je to pravé obdobie, kedy vyrážam na týždnove výpravy za veľkými kaprami. Príroda nám ukazuje čaro svojich farieb, noci sú dlhšie a dni zasa naopak kratšie, teploty vzduchu ale aj vody nám klesajú a ja som presvedčený  o tom že toto je ten spávny čas na lov väčších kaprov. Každý rok si to plánujem pár mesiacov vopred a nebolo tomu inak ani teraz. S chalanmi zo spolku, sme si to naplánovali u našich južných susedov na prvú polovicu novembra. Vždy sa na takúto výpravu pripravujem vopred a to tak, že si skontrolujem výbavu, dokúpim čo mi ešte treba aby ma nič neprekvapilo lebo ako sa hovorí: „pripraveným štastie praje“. Všetko pripravené, môžeme vzraziť! Naše každodenné rozhovory či už osobne, telefonicky alebo na sociálnych sieťach sa pomaličky ale isto blížia ku koncu.

Ach tá cesta, nieže by som nerad cestoval ale veď to poznáte čím viacej sa výprava blíži tým sa človek viacej teší. Na mna padol čierny Peter takže skoro celých 5 hodín som sedel za volantom na rozdiel od Adam s Palom ktorí zaspali ešte skôr ako sadli do auta. Ale tak niet sa čomu čudovať veď sme vyrážali o tretej hodine ráno a kebyže nemusím sedieť za volantom tak asi by som tiež „hodil slinu“. Aj napriek tomu cesta bola fajn, jedna kavíčka na čerpacej stanici, supermarket kde sme nabrali potrebné dobroty pod zub a do ciela nám zostávalo niečo malo cez 40km. Na rybníku sme sa zvýtali so správcom prehodili par linguistických slovných hlavolamou s nemecko-maďarsko anglickým akcentom a bolo pred nami už len to naše „obľúbené“ vybalovanie.

povie „Fish“ a ukáže na druhú stranu jazera

Počas vybaľovania vecí na našich miestach sme sa dali do reči so starými domácimi kaprármi ktorých sme striedali. Maďarčine veľmi nerozumiem ale ak vám niekto povie „Fish“ a ukáže na druhú stranu jazera tak mi hneď došlo  že sa asi nerozbalujem v časti jazera kde budú húfi rýb. Vzbudila sa vo mne mierna neistota keď som sa dozvedel že sa im nepodarilo spraviť anilen záber počas piatich dní. Musím naozaj povedať že som bol trošku sklamaný no nikdy ma takéto reči neodrádzali. Tak som sa v klude rozbalil, nafúkal som si čln a vyrážam na vodu hladať lovné miesto. Preťukávam za pomoci tyče dno a zistujem že dno je dosť bahnité a rovné. Žiadne lavice, žiadne hrany proste bahnitá rovina. Nakoniec pokladám bojku vo vzdialenosti asi 250m od brehu kde som našiel trochu tvrdšiu plochu. Teplota vody dosahovala stále krásnych 13 stupnov, čo je pomerne dosť na toto ročné obdobie. Krmenie pripravené, montáže hotove  nezostáva nič iné len vyviezť prúty. Na všetkom si dávam záležať hlavne na tom aké montáže a aké nástrahy budem používat a všetko sa snažím prisposobiť daným podmienkam. Už som na tomto jazere v minulosti jednu výpravu absolvoval a viem aké naozaj kapitálne ryby tu plávaju. Určite chcem nejakého miestneho krásavca dostať do podberáku a som ochotný spraviť pre to maximum. Každý prut chytám na inom mieste. Dve montáže budem preto pokladat v okolí bójky a tú jednu budem pokladať do bahna. Prvá noc prebehla velmi pokojne a bez záberu. Ani chalonom sa  nepodarilo počas prvých 24 hodín spraviť záber. Počasie bolo stále príjemné priam aj jarné, vietor sa nepohol a dokonca aj noc bola celkom teplá. Nástráhy nechám dalej ležať na mieste ešte dalších pár hodín, akurát jeden prút po 24 hodinách prevezem. Čo sa týka nástrah používam boilies a pelty od českého výrobcu Karla Nikla. Práve jeho produkty sa aj mne ale aj chalanom so spolku výborne osvedčili.

Zmena v nedohladne

Pred nami je druhá noc a zatiaľ sa nám nepodarilo oklamať žiadneho s miestnych kaprov. Počasie stále pokojné a teplé, obloha jasná a po vetre ani slichu. Sedím v kresle vonku, a pri šálke teplej kávy pozorujem hladinu a netrpezlivo čakám na zvuk z hlásiča. Nedočkal som sa ani túto noc, a celkovo v prvej polovici rybníka ryby vôbec nespolupracovali. Naopak sa mi dostalo do uší, že v zadnej časti jazera ktorá je plytšia sa ryby ukazujú a spravilnostou asi každé dve hodinky aj chytajú. Celkom ma to znepokojilo pretože ja som lovil v hlbke asi 2,5 až 3 metre. Hned mi bolo jasné že v tej menšej hlbke bude voda určite o nejaký stupeň teplejšia a ryby sa zdržujú práve tam. Opät otvaram v mobile info o počasí a dúfam že príde nejaká zmena, no počasie má byť ustálené ešte 2 dni. Previezol som svoje prúty s novými nástrahami, ku každej montáži ešte hodím zopár guličiek a ideme si pripraviť niečo po zub. Tretia noc pred nami tak dúfam že už teraz to príde. Opäť  noc brebehla v pokoji a mne ani Palovi sa nepodarilo spraviť záber. Zato Adamovi to nad ránom konečne prišlo a ohlasil sa hlásič. Zdolal krásneho miestneho lysca ktorý presiahol hranicu 14kg. Konečne prvý kontakt s rybou!!! Na toto sme čakali a opäť nás to naštartovalo. Dokonca začalo pofukovať a počasie sa má podľa predpovede zmenit. Ak všetko pôjde tak ako má tak by sa malo ochladiť a dokonca by mal prísť silnejší vietor smerom na hrádz. Neviem či som si to vymodlil ale toto by nám mohlo pomôcť. Predpoveď vyšla a poobede začal fúkať dost silný vietor. Prebudila sa vo mne viera a tak opäť prevážam montáže a prikrmujem všetky lovné miesta.

Ráno to neskutočne klaplo

Všetko je tak ako má byť, už len aby to píplo. Na noc vietor jemne stíchol ale pofukoval bez prestania. Štvrtá noc bola opäť pokojná no ráno sa predsa niečo udiela. Tým niečím myslím niečo na čo do konca života nezabudnem. O pol piatej ráno ma zobudil záber alobo presnejšie iba jemne pípnutie. Pííp! Po pár sekundach znova. Pííp! S kľudom prichadzam k udiciam. Swinger bol prilepený o prut a vidím že silon je napnutý. Zdvíham udicu a hned mi je jásne že na konci je ryba. Skáčem do člna a vyrážam rybe naproti. Podberák je pripravený a ja si užívam zdolávačku a pomalým tempom sa blížim ku koncu. Konečne mám rybu pod člnom a prút sa mi ohýba až po hladinu vody. Je mi jasné že to je väčšia ryba a ja ju musím dostat do podberáku. Pomaly ju zdvíham zdna a čím bližšie je k hladine tým je ťažšia. Zrazu sa mi pretočí na hladine a ja neverím. Toto sa mi sníva! Pokladam podberák na hladinu  a konečne ho podoberám. „Už ho máááám!“ Kričal som na breh a nemal som ani páru o tom čo sa mi práve podarilo zodalť. Prichádzam k brehu a Palo mi pomáha rybu opatrne premiestnit do podložky. Nechápavo stojíme nad podložkou a neveríme vlastným očiam. V podložke leží obrovsky  šupináč a jeho váhu si netrúfam odhadnúť. Zdvíhame ho na váhu a netrpezlivo čakáme na jej verdikt. Váha sa zastavila na rovných 36kg po odrátaní saku. Tak to je pecka!!! To je kus!!! S odstupom času musím fakt škontatovať že toto ráno to neskutočne klaplo!

36kg

Hned som konal a obliekol som si prsačky. Zdokumentujeme ho priamo s hladiny kvôli jeho bezpečnosti, predsa je to  starý šupík a treba sním zaobchádzať s úctou a opatrne. Musím povedať že pozovanie s takouto rybou som si náramne užil, veď predsa kapor s takýmito proporciami sa nechytá každý deň. Posledný záber a môžem ho vrátiť tam kam patrí. Pokladám jeho obrovské telo na hladinu a sledujem ako sa pomalým a ležerným pohybom stráca v hĺbke. Tak toto bol zážitok na aký sa spomína veľmi dlho. Treba isť znovu položit montáž do vody  a tak opäť prešívam boilies, 24mm DEVILL KRILL, ktorý som si dopredu nadipoval tiež touto príchuťou. Práve táto gulička bola úspešna aj v tomto prípade ale aj v minulosti mi DEVILL KRILL priniesol vela pekných úlovkov. Preto sa tento boilies stal mojím favoritom a berem ho vždy a všade po celý rok. Deň prebehol v klude a mám predsebou ešte dve noci tak dúfam že ešte niečo v podložke skončí. A veru bolo to tak! Dve hodiny po zotmení asi o ôsmej večer sa znovu hlási zvuk signalizátora ale tentokrát to bola ozajstná jazda. Rybu zdolávam opäť s člna a po niekolkých minútach podoberám pupkatého lysca ktorého váha presahovala niečo málo cez 25kg. Fúú tak to už áno. Druhá ryba a zas ďalsia miestna bomba, navýše opäť zázračný DEVILL KRILL. Dokonca v noci prišiel záber aj Adamovi a na brehu skončil pekný 12,5kg šupináč takže pre Adama to bola druhá ryba. Ale to ešte nebol koniec a ráno krátko po siedmej ma zobudil ďalší záber a ja som dostal do podberáku tretiu moju rybu a to šupináča cez 18kg, ktorý mi nedal ani meter zadarmo a popasoval sa so mnou poriadne. Mal som veľkú radosť že sa mi podarili chytiť takéto tri krásne ryby. Ale keď to zhodnotím bol to premňa velmi úspešný týždeň. Podarilo sa mi zdolať tri krásne ryby, na ktoré mnohý znás na brehoch čakajú dlhé dni, týždne ba aj roky. Táto výprava mi utkne v pamäti ako každá uspešná, ale oto viac preto že som si chytil osobáčik 36kg, ktorý prekonať nebude take jednoduché, ale aj preto že som opäť strávil týžden s parťákmi s ktorými chodím veľmi rád k vode. Neviem sľúbiť či sa mi niekedy ešte niečo podobné podarí ale viem sľúbiť že sa o to určite budem snažiť a v prípade ďalšieho úspechu sa vám ho pokúsim opäť preniesť na papier. Záverom by som chcel len dodať že vám všetkým prajem príjemné ale rýchle prežitie zimy a veľa úspechov v tejto ale aj nadchádzajúcej sezóne.

Za UltimateCarp Community Martin Mesároš